Pod pokrievkou: Ako sa stenčuje useň

Vo väčšine prípadov vyrábam z hovädzích usní (kožou), ktoré vyberám v čo najvyššej kvalite. Obvykle takéto kože majú hrúbku 3 až 4 mm, čo je ideálne na výrobu opaskov, ale ostatné výrobky by som z takého „panciera“ vyrábal len ťažko. Predstavte si napríklad tašku, ktorá bude prázdna vážiť 3 kilogramy. Alebo napríklad peňaženku, ktorá má cca 5 vrstiev (zatvorená 11) a ktorá by tak mala šírku cca 4 centimetre a zavrieť by ste ju dokázali možno tak v hydraulickom lise. Na rôzne výrobky skrátka potrebujete rôzne silné kože.

Existujú asi 3 riešenia, ako sa s týmto vysporiadať:

• Prvá možnosť je mať prírodnú kožu v niekoľkých silách a farbiť si ich podľa potreby. Výhodou je, že ich nepotrebujete taký veľký sklad. Nevýhod je hromada: hodí sa to len pre malú dielničku, pretože farbenie je extrémne neefektívne a často dosiahnete dosť nesúrodých farieb, aj keď použijete rovnaké farbivo. Nad tým som už zlomil palicu
• Druhá možnosť je mať sklad plný celej palety farieb koži vo viacerých šírkach. Problémy sú hneď tri: nutnosť obrovského skladu, príliš drahá investícia av neposlednom rade to, že väčšina koží sa skrátka vo viacerých silách vôbec neponúka. Viac silných variantov od viacerých farieb mám iba pri premiových koži Buttero
• Posledná možnosť je zrejme najlepšia: Mať na sklade každú farbu usne v jednej čo najväčšej šírke a pomocou špeciálneho stroja si nechávať stenčovať jednotlivé pripravené diely kožou. Výhodou je, rôzne silné diely na jeden konkrétny výrobok získate z jednej konkrétnej kože a tým pádom budú mať aj rovnakú farbu a odtieň (koža je prírodný materiál a aj medzi jednotlivými kožami rovnakej farby sa odtieň niekedy mierne líši). Nevýhodou je, že podobný stroj rozhodne nemá každý.

Hádate správne, po starostlivom vyhodnotení som pri tretej, poslednej možnosti, a pripravené diely na výrobky chodím stenčovať do jedného spriateľného sedlárstva.

Občas sa potom stane, že 2 dni práce strávim plánovaním výroby a potom vysekávaním stoviek dielikov kože. Toto napríklad bolo asi 14 metrov štvorcových kože vysekaných do troch veľkých IKEA tašiek.

Keď máte pripravené diely, potrebujete na stenčenie stroj, ktorý sa volá "štiepačka na koži". Jedná sa o veľký stroj s váhou mnohých stoviek kilogramov, ktorý sa sotva zmestí na paletu a hlučný je ako historický mandľ z paneláka.

Funguje tak, že medzi dva rotujúce podávacie valce vložíte diel kože, ktorý medzi nimi prejde na druhú stranu a razom je užší, ako potrebujete. Hneď za valcami je totiž kruhový pásový nôž obiehajúci okolo dvoch kladiek dookola, ktorý kožu horizontálne rozreže v celej ploche na dva rovnako veľké kusy. Horný lícový diel v stenčenej podobe prejde strojom hore, spodná rubová časť kože je odpadová časť a zmizne v útrobách stroja v koši.

Diel kože sa tak rovnako ako drevo „rozštiepi“ na dva diely, od toho sa stroj volá „štiepačka“ a odpadová časť kože „štiepanka“. Mimochodom zo štiepenky sa toho inak ešte dosť vyrába, pokiaľ nie je nárok na maximálnu kvalitu. Niektoré konfekčné značky dokonca štiepeň rozomelú, zmiešajú s rôznymi prísadami, podlepia papierovou lepenkou a opatria ľúbivým lícom z umelej hmoty. Pod pečiatkou "echt leder" z tohto materiálu nabúchajú opasky a predávajú ako "kožený opasok", taký ten, čo sa Vám pri pracke za mesiac rozstrapkajú.

Ako každý stroj majú aj štiepačky svoje nálady. Väčšina štiepačiek, ktoré malovýrobcovia v SR používajú, sú repasované desiatky rokov staré stroje, ktoré k svojej cti stále šliapu, avšak niekedy urobia chybu. Rizikom povolania tak je, že občas nejaký ten diel kože úplne zrasuje a je nutnosť myslieť dopredu a mať pripravenú rezervu. Na druhú stranu bez štiepačky nie je výroba vo väčšom množstve mysliteľná a je to tak nepostrádateľný pomocník.