Článok: Príbeh Kožedělníka (pre veľtrh Styl a Kabo, leto 2023)

8. augusta 2023, https://www.bvv.cz/styl-kabo/aktuality/pribeh-kozedelnika

Na expozícii šijacích strojov firmy Miroslav Kočárek bude jedným zo spoluvystavovateľov Jan Planička – Kožedělník. Kto je ten Kožiarnik? To je nejaký remeselník? A ako sa k tomu dostal? Vypočujme si jeho príbeh, možno bude pre vás inšpiráciou...

Potreboval som robiť niečo aj rukami

Mohol by som začať napríklad takto: volám sa Jan Planička a rovnako ako tri generácie vopred mnou vyrábam veci z kože. To by ale nebola úplne pravda. Pravda je, že moji rodičia boli vysokoškoláci a nikto v našej rodine sa remeslom neživil, možno tak predchádzajúce generácie plietli prútené košíky. Mňa život prvýkrát zavial inam. Povedali mi, nech skúsim česko-španielsky gympl. Hotovo. Povedali mi, že by to chcelo vysokú školu. Bakalár? Hotovo. V medzičase som začal pracovať v reklamnej agentúre a zistil, že mi to dáva okrem peňazí aj viac ako vysoká škola. Keď som ale celé dni presedel u počítača v práci alebo v knižnici pri písaní bakalárky, tak mi došlo, že toto možno nie je ten život, čo by som chcel. Zistil som, že potrebujem robiť aj niečo rukami. Vždy mi celkom išla výtvarka a v tom čase sa mi rozpadla peňaženka. Napadlo ma, že by som si ju mohol vyrobiť. To bolo v roku 2013.

Začal som jednoducho od začiatku

Odvtedy som prešiel veľmi dlhú cestu a prešľapal fúru slepých uličiek. Čerpal som informácie, kde sa dalo, napríklad u zahraničných youtuberov alebo na českom fóre nožírov. Bez akéhokoľvek backgroundu som v tomto odbore jednoducho začal úplne od vrcholu. A pretože som si ako každý začiatočník myslel, že najdôležitejšie je mať vlastnú značku, vymyslel som slovo Kožedělník ako hrubý preklad anglického Leatherworker. Paradoxne sa to postupom času ukázalo ako skvelá voľba, pretože toto slovo predtým nikto nepoužíval a každému je z neho jasné, že asi robím niečo z kože. Aby to ale neznelo veľa robotnícky, pridal som potom k názvu aj svoje meno – aj preto, aby som mal vždy na pamäti, že to je vizitka, ktorú nikdy nechcem pošpiniť. A tak pod značkou Jan Planička – Kožědělník vyrábame už 10 rokov kvalitné kožené doplnky pre ženy aj mužov.

Dielom Kožedělník, dielom fotograf

Razím teóriu postupného udržateľného rastu. Nechcel som sa nadchnúť, napožičiavať si peniaze a potom skúsiť, či to vyjde. Nie. Vypratal som garáž, zohnal zo zrušenej fabriky 2 stoly a na šermiarskej burze kúpil pár základných nástrojov. Od tej prvej peňaženky som začal vyrábať veci pre seba, rodinu a kamarády a postupne sa učil. Počas toho som ďalej pracoval v reklamke a naučil sa obstojne fotiť, takže som svojím spôsobom išiel 3 práce naraz a nechával na odsude, čo preváža. A prevážilo to, že sa mi narodil syn, čo zmenilo spôsob života a uvažovania nad ním. Chcel som vytvoriť niečo svoje, čo tu po mne napríklad zostane. Nerobiť pre niekoho, ale na svojom. Niesť za svoje počínanie nielen zodpovednosť, ale byť podúspechmi podpísaný. A tak som dal v roku 2018 výpoveď v práci a vrhol sa naplno na voľnú nohu – dielom Kožedělník, dielom svadobný a stavebný fotograf.

Manželka je múzou aj kritičkou

Nabralo to veľmi vysoké obrátky a vlastne posledných päť rokov sa mi dosť zlieva. Zomreli mi obaja rodičia, k synkovi pribudla dcérka, potom prišiel čovid a potom vojna. Šedivé vlasy mi akútne pripomenuli, že tú nie sme večne a pokiaľ mám vo svojej životnej úlohe nejako obstáť, že sa musím fakt snažiť. Našťastie mám trpezlivú a podporujúcu manželku, ktorá nie len že tvorí náš domov, ale keď je potreba, tak sa stáva múzou, modelkou alebo konštruktívnou kritičkou. Druhou kotvou je spoločník a mental, čomi pomáha moju roztržitú pozornosť nasmerovať racionálne a biznisovo tam, kam je potreba. Napríklad keď mi vysvetlil, že toto nemôžem robiť v jednom človeku. A tak som zacovidu pribral do garáže prvého brigádnika. Potom druhého. Neskôr tretieho, štvrtého a piateho. A pretože na 18 m2 sme sa vošli maximálne 3, vypratal som vedľajšiu miestnosť a myslel si, ako mám vyriešené.

Začal som písať množným číslom

Lenže pokiaľ toto myslíte vážne, tak buď budete robiť kompletne ručne a superprecízne tri luxusné výrobky za mesiac pre 1% populácie, alebo budete robiť s pomocou strojov a ďalších brigádnikov čo najprecíznejšie fakt kvalitné výrobky z prvotriednych koží a v rozumných . Vybral som si to druhé, pretože keď si porežem prsty alebo chytím nádchu od detí (čo je hneď), tak by som bol bez príjmov. A tak som musel prepnúť na to, že teraz vlastne budem sebestačnú firmu a začal písať množným číslom.Najväčší skok? Tento rok v apríli už sa to v garáži ukázalo ako úplne neúnosné a ja som začal akútne hľadať priestory pre nový ateliér.

Z garáže do Mosilany

Haluzovo som narazil na prvú chvíľu obrovský priestor v bývalej textilnej továrni starej Mosilany v centre Brna. Pôvodne už mal byť zbúraný, ale máme asi dva roky, aby sme sa rozhliadali a nasmerovali sa potom snáď už na konečné miesto. Teraz si užívame množstvo svetla z obrovských okien (predtým sme boli v pivnici), nádherné výhľady na mesto z 5. poschodia a bohužiaľ aj letné tridsiatky, ktoré v zime vymeníme za pálenie imania za elektrinu kvôli kúreniu. Oproti garáži to je ale nebo a duby a teraz konečne je vidieť, že to myslíme vážne. Desať rokov od prvého výrobku to sťahovanie považujem za peknú oslavu výročia vzniku, ktorú chceme spečatiť v septembri 2023 dni otvorených dverí.

Takže takto to máme s tým Kožedělníkom. Nemám na to žiadny diplom ani výučný list. Nevyrástol som v ateliéri pod nejakým známym menom. Všetko sa učíme postupne a ideme len za svoje. Robíme to srdcom a trochu punkovo. Vždy ale tak, aby som si mohol povedať „áno, je to dobrý“. Držte nám prosím palce, budú sa hodiť. A ak chcete byť v obraze, tak na Facebooku a Instagrame Kožiarnik to žije 😊

Web: www.kozedelnik.cz